Finančná gramotnosť pre predškolákov: ako deťom vysvetliť peniaze

Finančná gramotnosť pre deti sa začína oveľa skôr, ako dieťa dostane prvé vreckové. Už trojročné dieťa pochopí, že za peniaze sa dá kúpiť len to, na čo máme, že niektoré veci potrebujeme a iné len chceme a že na väčšiu vec sa oplatí chvíľu počkať a šetriť. Učí sa to najmä hrou, pri nákupe a z toho, ako sa k peniazom správate vy. V článku nájdete, čo predškolák o peniazoch zvládne, ako mu vysvetliť rozdiel medzi „chcem“ a „potrebujem“ a aké hry s peniazmi sa hodia domov.

Prečo začať s peniazmi už v škôlke

Mnohí rodičia si myslia, že peniaze sú téma pre školáka. Americký Úrad na ochranu spotrebiteľov vo finančných službách (CFPB) však pripomína, že rané detstvo je obdobím, keď si deti osvojujú sebaovládanie a plánovanie dopredu. Práve tieto schopnosti neskôr rozhodujú o tom, či človek dokáže počkať, porovnať a rozumne sa rozhodnúť.

CFPB zároveň upozorňuje, že deti vo veku od troch do piatich rokov sú ešte priskoro na abstraktné finančné pojmy. Úroky ani bankové účty ich nezaujímajú. Rozumejú však konkrétnym veciam: minciam, ktoré držia v ruke, pokladničke, ktorá sa plní, a nákupu, pri ktorom si môžu vybrať len jednu vec.

Finančná gramotnosť sa v škôlkovom veku preto skladá z malých každodenných skúseností. Z nich si dieťa postupne poskladá prvú predstavu o tom, akú hodnotu majú veci okolo neho.

Čo predškolák o peniazoch pochopí

Na stránkach programu Money as You Grow (Peniaze, ako rastieš) uvádza CFPB pre deti od troch do piatich rokov niekoľko jednoduchých myšlienok. Dajú sa preložiť do viet, ktorým rozumie aj malé dieťa:

• Na niektoré veci treba počkať a našetriť. „Na bicykel si musíme odkladať peniažky. Nekúpime ho dnes, ale keď ich budeme mať dosť.“
• Keď míňame peniaze, vyberáme si. „Môžeme kúpiť buď zmrzlinu, alebo balónik. Čo si vyberieš?“
• Niečo potrebujeme a niečo chceme. „Chlieb potrebujeme na raňajky. Cukríky by sme chceli, ale bez nich sa zaobídeme.“
• Treba myslieť dopredu. „Zajtra ideme na výlet. Čo si potrebujeme zbaliť a kúpiť?“
• Vytrvať sa oplatí. CFPB uvádza vytrvalosť pri náročnej úlohe ako jeden z míľnikov, ktoré môžete u dieťaťa sledovať.

Nemusíte prebrať všetko naraz. Stačí, keď sa k jednej myšlienke vrátite pri bežnej situácii a dieťa ju zažije na vlastnej koži.

Čo zvládne dvojročné, štvorročné a päťročné dieťa

Každý vek zvládne niečo iné. Netreba sa ponáhľať, stačí ísť krok za krokom podľa toho, čo vaše dieťa zaujíma.

• Dva až tri roky. Dieťa sa učí, že za veci v obchode sa platí. Rado podá mincu predavačke a hrá sa na obchod s jednou alebo dvoma vecami. Mince mu však dávajte len pod dohľadom, pretože ich môže vložiť do úst.
• Štyri roky. Dieťa už porovná, ktorá vec je drahšia, a pochopí, že keď peniaze minie, už ich nemá. Zvládne malý cieľ v pokladničke a výber z dvoch vecí.
• Päť až šesť rokov. Predškolák spočíta niekoľko mincí, pochopí, že minca s väčším číslom má väčšiu hodnotu, a vydrží šetriť niekoľko týždňov. Môže si naplánovať malý nákup, napríklad darček pre kamaráta.

Ak vaše dieťa niečo z toho ešte nezvláda, nie je dôvod na obavy. Tempo je u každého dieťaťa iné a peniaze sú len jednou z vecí, ktoré sa v tomto veku učí.

„Chcem“ a „potrebujem“

Rozdiel medzi tým, čo chceme, a tým, čo naozaj potrebujeme, je pre dieťa prvý veľký objav vo svete peňazí. Malé dieťa chce všetko, čo vidí, a to je v poriadku. Postupne sa však môže naučiť, že niektoré veci sú dôležitejšie ako iné.

Vyskúšajte jednoduchú hru. Vystrihnite z letákov obrázky jedla, oblečenia, hračiek a sladkostí. Dieťa ich roztriedi na dve kôpky: čo potrebujeme a čo by sme chceli. Pri niektorých obrázkoch sa nezhodnete, a to je najlepšia chvíľa na rozhovor. Potrebujeme topánky? Áno. Potrebujeme tretie autíčko? Asi nie, ale môžeme si naň našetriť.

Dôležité je nehodnotiť „chcenie“ ako niečo zlé. Dieťa sa má naučiť, že túžby sú normálne, len ich niekedy treba odložiť alebo si na ne počkať. Ak niečo veľmi chce, môže si na to našetriť.

Čakanie a šetrenie

Pre malé dieťa je čakanie ťažké. Práve preto je šetrenie taká dobrá škola trpezlivosti. Pomôže, keď dieťa svoje šetrenie vidí.

• Priehľadná pokladnička. Pohár alebo fľaša, v ktorej dieťa vidí, ako mincí pribúda, mu dá viac ako zatvorené prasiatko.
• Obrázok cieľa. Nalepte na pokladničku obrázok veci, na ktorú šetrí. Keď je pohár plný, cieľ je blízko.
• Krátky čas na začiatok. Prvý cieľ nech je malý a dosiahnuteľný za pár týždňov. Keď dieťa zažije, že šetrenie funguje, vydrží čakať aj dlhšie.
• Spoločná radosť. Keď cieľ dosiahne, nech zaplatí samo. Hrdosť z toho, že si to „kúpilo za svoje“, mu zostane dlho.

Hry s peniazmi, ktoré sa hodia domov

CFPB odporúča zapájať peniaze do hry a bežných činností. Doma to môže vyzerať takto:

1. Hra na obchod. Z krabičiek od potravín postavte obchod, nalepte na ne ceny a dieťa nech je raz predavač a raz zákazník. Naučí sa, že za tovar treba zaplatiť a že niečo je drahšie ako iné.
2. Triedenie mincí. Mince roztrieďte podľa veľkosti alebo farby a spočítajte, koľko ich je. Pri päťročnom dieťati môžete porovnávať, ktorá minca má väčšiu hodnotu.
3. Nákupný zoznam z obrázkov. Pred nákupom nakreslite spolu zoznam. V obchode dieťa hľadá veci zo zoznamu a odškrtáva ich.
4. Výber z dvoch vecí. Nechajte dieťa vybrať si medzi dvoma vecami za podobnú cenu. Učí sa, že každý výber znamená, že niečo iné si nevyberieme.
5. Odkladanie na neskôr. Keď dieťa niečo chce, povedzte: „Zapíšeme si to a pozrieme sa na to o týždeň.“ Často zistí, že po týždni to už nechce.

Nákup s dieťaťom bez sĺz pri pokladni

Nákup je najprirodzenejšia hodina finančnej gramotnosti, no aj najčastejšie miesto rodičovských bitiek pri regáli so sladkosťami. Pomôže, keď sa s dieťaťom dohodnete vopred ešte doma: „Dnes kupujeme veci zo zoznamu a ty si môžeš vybrať jednu vec do dvoch eur.“ Dieťa tak vie, čo ho čaká, a pri pokladni nemusí bojovať.

Keď sa dohoda poruší a dieťa sa rozplače, zostaňte pokojní a pripomeňte mu, na čom ste sa dohodli. Ak by ste po plači vec predsa len kúpili, dieťa by sa naučilo, že plač je spôsob, ako dostať, čo chce. Nabudúce by plakalo dlhšie. Pomenujte jeho pocit: „Si sklamaný, že dnes čokoládu nekúpime. Rozumiem ti.“

Nechajte dieťa zaplatiť aspoň jednu vec. Podať mince alebo kartu predavačke je pre neho zážitok a zároveň skúsenosť, že veci v obchode nie sú zadarmo.

Keď sa pýta, prečo si nemôžeme kúpiť všetko

Skôr či neskôr príde otázka: „Prečo si to nekúpime? Veď máš kartu.“ Pre malé dieťa je karta kúzelný predmet, ktorý otvára dvere obchodu. Vysvetlite mu pokojne, že na karte sú peniaze, ktoré ste zarobili v práci, a že sa raz minú. Môžete mu to ukázať aj na pohári s mincami. Keď z neho vyberiete mince na zmrzlinu, na ďalšiu už nemusí zostať.

Netreba dieťa strašiť, že nemáte peniaze, ani mu dávať pocit, že je na vine, keď niečo chce. Stačí krátka a pravdivá odpoveď: „Na túto vec teraz peniaze nemáme. Ak ju veľmi chceš, môžeme si na ňu spolu odkladať.“ Dieťa tak počuje, že jeho túžbu beriete vážne a zároveň dostane návod, čo s ňou urobiť.

Ak sa k téme vracia často, je to dobrý znak. Dieťa premýšľa a chce rozumieť svetu okolo seba.

Peniaze a emócie

Peniaze sú spojené s pocitmi aj u detí. Sklamanie, keď niečo nemôžu mať, závisť, keď kamarát má novú hračku, alebo radosť z vlastného nákupu. Dieťa, ktoré tieto pocity vie pomenovať, ich ľahšie zvládne. Preto sa finančná gramotnosť prirodzene prepája s rozvojom emočnej inteligencie.

Keď sa dieťa hnevá, že niečo nedostalo, netreba ho presviedčať, že sa hnevať nemá. Stačí uznať jeho pocit a pokojne zotrvať pri rozhodnutí. Dieťa sa tak učí, že aj sklamanie sa dá prežiť, a to sa mu zíde celý život. Ako pracovať s emóciami doma, rozoberáme v článku Prečo je dieťa po škôlke doma nervózne a vzdorovité?

Darovať a deliť sa

K peniazom patrí aj radosť z toho, že niekomu niečo dáme. Dieťa, ktoré zažije, že jeho malý darček niekoho potešil, chápe hodnotu vecí hlbšie ako dieťa, ktoré len nakupuje pre seba. Nemusí ísť o peniaze. Stačí spolu vybrať hračku, s ktorou sa už nehrá, a darovať ju dieťaťu, ktoré ju poteší.

Deti v Sovičke sa zapájajú do vianočnej zbierky Koľko lásky sa zmestí do krabice od topánok. Zažijú pri nej, že aj malý darček urobí niekomu radosť. Viac o projekte nájdete na stránke Projekty.

Vy ste prvý vzor

Deti sa o peniazoch učia najviac z toho, čo vidia u vás. Keď v obchode porovnáte ceny dvoch jogurtov a nahlas poviete, prečo si vyberáte ten lacnejší, dieťa sa učí rozhodovať. Keď mu vysvetlíte, že na dovolenku odkladáte peniaze, pochopí, že aj dospelí šetria. Rovnako pomôže, keď dieťa vidí, že aj vy niekedy odložíte nákup na neskôr, a poviete mu prečo. Naučí sa, že rozumné rozhodnutie je bežnou súčasťou dňa aj pre dospelých.

Nemusíte pred dieťaťom riešiť rodinný rozpočet. Pomôžu však jednoduché vety, ktoré mu ukážu, že peniaze sa zarábajú prácou a míňajú s rozmyslom: „Peniaze mám z práce. Časť minieme na jedlo, časť na byt a časť si odložíme.“ Dieťa tak pochopí, že za peniazmi z bankomatu je vždy niečia práca.

Ako to robíme v Sovičke

Finančná gramotnosť je vo všetkých troch materských školách Sovičky súčasťou programu a je v cene školného. Vaše dieťa sa s peniazmi stretne pri hre na obchod. Deti počítajú mince, porovnávajú, čo je drahšie, a zisťujú, že kúpia len to, na čo majú. Rozprávame sa s nimi o rozdiele medzi tým, čo chcú, a tým, čo naozaj potrebujú, a o tom, prečo sa na väčšiu vec oplatí chvíľu šetriť.

S peniazmi u nás ide ruka v ruke aj program EQ. Vaše dieťa sa v ňom učí pomenovať, čo cíti, a dohodnúť sa s kamarátmi. Keď si pri hre na obchod nemôže kúpiť všetko, čo chce, učí sa zvládnuť sklamanie a hľadať riešenie.

Ak chcete s peniazmi pokračovať aj doma, berte dieťa na nákup a nechajte ho zaplatiť jednu vec samo. Viac o tom, čo sa vaše dieťa v Sovičke naučí, nájdete na stránke Program. Ceny nájdete v cenníku a obhliadku si dohodnete cez formulár Dohodnúť si obhliadku.